Keďže sme energetické bytosti a sme pod neustálym interagovaním s okolím je potrebné vytvárať si prostredie a situácie, čo najviac  bez stresu. Terapeutické využitie svetla je známe už tisíc rokov v kultúrach Egypta, Grécka a Ríma. V modernej vedeckej literatúre sa spomínajú už v roku 1796 dôsledky nedostatku svetla tzv. svetelná deprivácia. Človek s stáva bledým, apatickým, bez energie.  

Svetlo je viditeľné žiarenie resp. žiarivá energia šíriaca sa v podobe elektromagnetických vln, ktorých vlnová dlžka je v rozmedzí od 380 nm do 780 nm. Okrem toho, že svetlo podmienuje naše videnie (zrakový vnem) je dôležitým faktorom vonkajšieho prostredia organizmu, ktorý má velký vplyv na priebeh vegetatívnych funkcií organizmu. Úcinok denného svetla na organizmus závisí od jeho intenzity, od spektrálneho zloženia, od dlžky pôsobenia (trvanie expozície, dlžky dna a pod.), ale aj od polarizácie.

V dnešnej dobe existuje ešte veľa ľudí, ktorí odsudzujú fakt, že ľudský zrak neplní iba funkciu videnia, ale priamo ovplyvňuje aj mozog. Svetlo, ktoré zrakom vnímame dokonca dokáže z určitej časti ovládať fyziologické procesy v mozgu i celom tele. Žiaľ, väčšia časť ľudí či už svojim alebo iným zapríčinením sa odlučuje od denného svetla a pretrváva na miestach s minimálnym alebo žiadnym denným osvetlením. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že spôsob akým si v týchto miestach svietime zásadne vplýva na naše zdravie. Z lekárskych štúdií vieme, že svetlo má vplyv na tri časti mozgu. Prvá časť sa nazýva hypotalamus a jeho funkciou je napríklad riadenie autonómnej nervovej sústavy, rovnováhy energie, hospodárenie s tekutinami, krvného obehu regulácie teploty a dýchania. Druhá časť je hypofýza, ktorá dostáva informácie z hypotalamu a stará sa o všetky hormonálne procesy v tele. Poslednou časťou je epifýza. Tá ma na starosti procesy, ako sú spánok, rozmnožovanie, rast, imunitu a motoriku. Svetelné zdroje, ktoré sú bežne dostupné sa od denného osvetlenia líšia intenzitou ale aj spektrálnym zložením. V minulosti žiarovky, ako bežne dostupné svetelné zdroje, poskytovali svetlo s prevažnou väčšinou žltého a červeného spektra. Tieto farby majú stimulačný vplyv napríklad na zvýšenie krvného tlaku, zväčšenie agresivity, rýchlejšieho starnutia buniek a poškodzovania zraku. Na druhú stranu, zdravé svetlo, ktoré má celospektrálne zastúpenie a najviac sa približuje slnečnému svetlu, má priaznivé účinky na náš organizmus.

Z doterajších štúdií a poznatkov z praxe je dokázané, že používanie zdravého osvetlenia má za následok zlepšenie sústredenia, zvýšenie výkonnosti, rast produktivity a najmä zníženie rizika úrazovosti na pracovných miestach. Nemecký lekár Fritz Holowitz pri svojom skúmaní zistil, že zdravé svetlo znižuje produkciu stresových hormónov ACTH a kortizolu v tele. Kortizol sa zaraďuje medzi steroidné hormóny. Ide o stresový hormón, ktorý sa uvoľňuje v tele na ustálenie organizmu po stresovej reakcii, či už psychickej alebo fyzickej. Vylučovanie kortizolu prebieha v kôre nadladvín. V kľudovom stave sa uvoľňuje cirkadiánnym rytmom riadeným hypotalamom. Jeho hlavnou úlohou je pri stresovej záťaži pripraviť telu dostatočné množstvo dostupných zdrojov energie a to zvýšením hladiny glukózy v krvi. Tieto deje sú nevyhnutné pre organizmus ale iba do určitej miery. Nepriaznivým javom je, ak vylučovanie kortizolu nastáva napríklad civilizačným stresom. Môže to byť opakované, prípadne aj nepretržité vylučovanie. V takomto prípade je vylučovanie nepriaznivé pre organizmus.

Ďalším dôležitým hormónom výrazne ovplyvňovaným denným svetlom je melatonín. Melatonín plní funkciu tlmenia činnosti nervovej sústavy. Tvorí sa v noci a reakcia na denné svetlo toto tvorenie ukončuje. V prípade zimného obdobia, kedy denné osvetlenie je v kratších časových intervaloch so zníženou intenzitou, telo vďaka nedostatku svetla nevie produkovanie melatonínu zastaviť čo je hlavnou príčinou vzniku zimných depresií (SAD). Účinné riešenie tohto problému je v dnešnej dobe praktizované svetelnou terapiou a to v dennom pôsobení celospektrálneho svetla s intenzitou približne 10 000 lx. Taktiež pozitívne vplyvy majú aj stropné a stolné svietidlá s celospektrálnymi svetelnými zdrojmi.