Teóriu, že farby ovplyvňujú náš život vyslovil už Goethe v roku 1840 a dokonca aj Grécky filozof Pytagoras používal terapiu farbou. Svetlo, ktoré prijímame očami, postupuje ďalej do centrálnejších častí mozgu, do hypotalamu, hypofýzy a šišinky. Tieto centrá mozgu sú citlivé na svetlo. Ich stimuláciou ovplyvňujeme fyzické, psychické a emočné stavy v tej miere, ktorá je závislá na individuálnej interpretácii a histórii každého jedinca. Otázkou preferovania niektorých farieb sa zaoberal dr. Max Lucher. Zistil, že ak dáva človek prednosť určitej farbe, má to jedinečný význam, ktorý je odrazom stavu mysli alebo stavom vyváženosti žliaz, prípadne oboje.

S rozvojom dokonalejších diagnostických techník zisťujú veda a medicína, že určité oblasti mozgu nie sú na svetlo iba citlivé, ale že reagujú odlišným spôsobom na jeho rôzne vlnové dĺžky – farbu. Je pravdepodobné, že rôzne farby reagujú rôzne s endokrinným systémom a stimulujú alebo blokujú produkciu hormónov. Vedci zistili, že svetlo a farby môžu hrať úlohu v tom ako efektívne budú enzýmy regulovať biologickú aktivitu v tele. Farby vedia ovplyvniť rýchlosť enzymatických reakcií aktivovať alebo naopak deaktivovať určité enzýmy a ovplyvniť tak prienik substancií membránou bunky. Všetky tieto zistenia dávajú svetlo do pozície veľmi významného regulátoru mnohých biologických funkcií vnútri tela. Ľudské telo prijíma živiny priamo stimuláciou slnečnými lúčmi a nepriamo prijímaním potravy a tekutín, ktoré boli posilnené energiou zo slnečného svetla. Táto energia pôsobí na naše fyziologické aktivity a ovplyvnenie nálady, ale v poslednej dobe sa ukazuje, že pôsobí na telo podobne ako fyzické cvičenie a preto je výsledkom aj zlepšenie fyzickej kondície.

V našom tele neustále prebiehajú chemické reakcie. V našich bunkách prebieha oxidácia, pretože kyslík, ktorý dýchame sa zlučuje s uhlíkom z prijímanej potravy. Tak vzniká energia, ktorú potrebujeme, aby sme nasýtili energiou naše telo. Napríklad Šišinka mozgová pôsobí v tele ako merač svetla, informácie prijíma cez oči pomocou hypotalamu a ten vysiela pomocou hormónov správy do celého tela. Má účinok na rast, telesnú teplotu, tlak krvi, motorická činnosť, reprodukčná funkcia, spánok, nálada, imunitný systém, dĺžka života, atď. Pri trávení pomáhajú chemické enzýmy rozkladať potravu tak, aby ju telo mohlo vstrebať. Naše žľazy produkujú hormóny, ktoré sú chemickými poslami a pomáhajú riadiť procesy v tele. Hypofýza (podmozgová žľaza) je hlavným centrom hormónov v tele. Hormóny, ktoré sa tu produkujú sú schopné riadiť ostatné žľazy, ktoré tiež produkujú hormóny. Tieto významné žľazy sú v blízkosti energetických centier človeka tzv. čakier.

Použitá literatúra:

J. Liberman, O.D., Ph.Dr: “Světlo – Lék budoucnosti”.

SHARAMON, SHALILA a BAGINSKI, BODOJ J.:  „Základná kniha o čakrách“.

PURYEAR, HERBERT B.: „Edgar Cayce hovoří“.

LUSCHER, MAX:  „Čtyřbarevný člověk“.

RICHTER, J.: „Léčení barvami“.

PATOČKA, JAN: „Péče o duši l !“.

Mudr. PALOUČEK, JAN: „Poselství barev“.

FSFF / Future Sound For Furniture