Esej o podvedomej štruktúre vnímania /1

ÚVOD
Ako interiérová dizajnérka som si kládla otázku. Dá sa optimálne vytvoriť interiér s ohľadom na človeka, jeho smerovanie a osobné nastavenie? Nechcela som navrhovať len tak, išlo mi o dialóg s klientom a nastavenie optimálneho presnejšieho riešenia.

Esej vznikala postupne v priebehu niekoľkých rokov, s prestávkami, dokonca bola úplne odložená na niekoľko rokov. Prvý impulz bol roku 2002, keď som sa prihlásila na doktorandské štúdium. Priebežne som si zapisovala informácie, ktoré ku mne prichádzali. Inšpiroval ma spisovateľ a vizionár Cayce Edgar, kniha o čakrách a o vesmíre. Po rokoch som sa rozhodla prácu uverejniť.

Človek je tvorený tiež systémom energetických polí, ktoré prijímajú signály vibrácií predmetov, živočíchov a ľudí. Vzájomne s mierou otvorenosti a uvoľnenosti dokážeme obsiahnuť konkrétny priestor. Človek je teda energetická bytosť. Je možné, aby vedome aj podvedome vnímal farby? Predstavím Vám teóriu troch žiaričov ako individuálne nastavenie, každého človeka a danú mieru zodpovednosti k riešeným zmenám. Prezentácia dôvodov, prečo farby pôsobia na jednotlivé orgány a teória indického učenia o čakrách ma viedla k odpovedi. Uvediem tento príklad. Jedno letné slnečné popoludnie odrazu začal padať jemný dážď, čo je predpoklad k vytvoreniu dúhy. Vnútorný hlas ma vyzval, aby som vyšla k neďalekému jazeru a tam som uvidela dúhu, ktorá začínala a končila nad jazerom a uvidela som odraz dúhy na hladine, ktorý vytvoril farebný kruh. Už dlhšie som sa zaoberala myšlienkou, prečo majú čakry tú, ktorú farbu a teraz ten moment odrazu prišiel. Keďže človek je tvorený z cca 80% vody, tak svetlo,  ktoré na nás dopadá sa odráža ako na hladine jazera. Je to len náhoda, prírodný úkaz, alebo fakt? Uvediem informácie známe z indického systému čakier. V indickom sanskrite čakra znamená koleso. Z teórie ide o prepojenie zemskej a vesmírnej energie a jej prúdenie cez telo. Systém je zložený z energetických centier, ktorých je niekoľko tisíc. Niektoré majú hlavnú úlohu a ostatné podpornú. Presné počty sa delia podľa rôznych učení. V Číne majú čchi, v Japonsku ki, Indovia silu kundalini. Základné energetické centrá, ktoré prijímajú energiu Zeme a vesmíru sú spojené s tromi líniami prúdenia energie. Hlavná línia sa nazýva „sušumna“ božský kanál.  Akoby elektrické prepojenie medzi Zemou, nebom a vesmírom.

Čo myslím pod podvedomím?   

Podvedomé reakcie nášho tela sú dôkazom existencie energetického biopoľa. Srdce vytvára elektrickú energiu 1,5 kW, ktorú súčasná medicína bežne uplatňuje pri diagnostikovaní, čo dokazuje prítomnosť magnetického poľa, keďže je súčasťou elektrického. Môžeme povedať, že ľudský nervový systém je ako elektrická polovodičová sústava, ktorá pracuje v bežnom rozpätí hodnôt 5 – 200 mikrovoltov, 0,5 – 40 Hz. Prostredníctvom tejto sústavy mozog ovláda všetky životné funkcie a to na úrovni podvedomia. Pokiaľ je pri bežnom prevádzkovom režime organizmus nejako narušený nedostatkom živín, či zmyslových podnetov, dostane sa táto informácia okamžite do oblasti aktívneho vedomia, v ktorom prebiehajú analytické, rozhodovacie a vôľové procesy. Vedomé rozhodnutia môžu pôsobiť na podvedomé signály a ovplyvniť ich. Zobrazením takéhoto elektromagnetického poľa, o ktorom nám poskytuje informácie, je aura. Cez zmysly získavame potrebné informácie, ktoré vyhodnocuje náš mozog a posiela ich do zvyšných častí tela, ktorým prislúchajú tieto signály. Ďalším faktorom podvedomia je naša osobná úloha, ktorú sme dostali pri vstupe do hmoty. Naša duša je prepojená s hmotným telom, kde nasledujú ďalšie energeticko – informačné telá, ako je éterické, astrálne, mentálne a kauzálne telo.

Podvedomá štruktúra vnímania javov a dejov vo vnútri každej bytosti, je systém ukrytý pod povrchom života. Človek je bytosť zložená zo spleti atómov, buniek, chemických prvkov, ktoré sú podriadené fyzikálnym zákonom. V jadre našich buniek sa nachádza DNA – deoxyribonukleová kyselina. Nesie všetky chemické inštrukcie, ktoré bunkám hovoria ako majú fungovať, napríklad ako vyrábať proteíny. Spájanie molekúl sa deje na základe kvantovej fyziky, ktorá vytvára systém dejov uskutočnenia v hmote. Ide o  jednoduchý spôsob kmitania superstrún. Vlákna sú poprepájané v celom vesmíre, čím vzniká presun hmoty a karmy, čo je vlastne súbor usporiadaného kmitania molekúl. Tieto reakcie sa stávajú viditeľnou súčasťou skutočného bytia a nie povrchovým vnímaním obrazov. Schopnosti vnemov sú veľkého rozsahu. Nový človek, teda prebudený zo spleti nezrozumiteľných materiálnych obrazov, prichádza do holej ničoty a prázdnoty navôkol. Hľadá nový systém hodnôt a súvislostí spájaných do vyšších celkov. Náš vesmír má ďalších šesť alebo sedem priestorových dimenzií, ktoré už skúma vedecká teória strún. Uspokojenie prirodzenej túžby duše po krásne a zušľachťovaní, nás samotných vedie k úprimnej spokojnosti. Spojením podvedomia a štruktúry vzniká systém podvedomej štruktúry.

Čo je to štruktúra a sieť?     

Začnem mikro – makro kozmom a ich vzájomnou spojitosťou. Zrod planéty, veľký tresk, niekto alebo niečo sa rozhodlo, že vznikne hmota, aby si zahralo akúsi hru na kolobeh života. Boh alebo matematická rovnica, ktorá jednoducho existuje. Postupne sa prenesie do iného priestoru, medzi individuálne entity, ľudí citlivých na tieto informačné kanály. Na počiatku sveta bol jeden celok. Dôkazom sú fotóny, ktoré tu zostali ako pozostatok horúcej vývojovej fázy vesmíru a vznikali počas vzájomného ničenia častíc. Taktiež sa nazývajú malými čiastkami, kvantami, prvkami elektromagnetického žiarenia. Tieto častice mali takmer nulovú pokojovú hmotnosť, takže sa pohybovali veľmi rýchlo napr. 300 000 km/s. Všetky fotóny sa síce pohybujú rovnako rýchlo, ale ich energia vzrastá so strácajúcou sa dĺžkou vlny. Vesmír vypĺňala  zmes častíc a antičastíc, fotónov gigantických energií. Postupne sa striedali nové skupiny ľahších častíc. Keby sa zachovala pôvodná symetria častíc a antičastíc, v dnešnej epoche by nebolo nič, častice a antičastice by sa úplne vyrušili a zostali by iba fotóny chladného žiarenia a reliktné neutrína. Avšak došlo k asymetrii s prevahou častíc nad antičasticami a tento zanedbateľný prebytok sa stal zárodkom nášho látkového vesmíru. Ako sa vesmír rozpínal postupne chladol a redol. Z existujúcich samostatných protónov a elektrónov sa začali tvoriť vo veľkom atómy vodíka. Vesmír prešiel veľkou expanziou a vznikla temná hmota, ktorá ani nesvieti, ani nepohlcuje svetlo, ale existuje ako medzihviezdna látka. Jej rozmery ďaleko prevyšujú obrys galaxie. Je pravdepodobne tvorená z neutrín, s nenulovou pokojovou hmotnosťou z počiatku vesmíru, ale aj z ďalších neobjavených prvkov. Ich dôležitou vlastnosťou je, že prechádzajú bežnou hmotou. Je to akési lepidlo, ktoré stmelilo vesmír do jeho dnešnej podoby. Táto hmota v sebe obsahuje neviditeľnú spleť zákonitostí, poznania starších civilizácií, čo odhaľuje umenie a veda. Kozmické žiarenie nie je elektromagnetické ako napríklad svetlo, ale ide o prúd častíc. Primárne kozmické žiarenie je tvorené prevažne protónmi jadra atómu vodíku /H/. Len čo sa takáto častica dostane do kontaktu s atómom kyslíka /O/, tvoria sa nové elementárne častice. Fungujú tak princípy harmonického vyvažovania rovnováhy a neustáleho pohybu. Jemnou nerovnováhou protikladov nastáva pohyb. Základný stavebný prvok na Zemi je uhlík /C/, bez ktorého by nevznikli nové zlúčeniny a prvky. Stavebná konštrukcia uhlíka je obsiahnutá skoro v každom prvku, pretože umožňuje ich vzájomné viazanie do nových prvkov. Základným stavebným prvkom ľudského tela je kyslík a jeho zlúčeniny, 63 % hmotnosti tela je viazaná s H2O. Nasleduje ďalších päť základných prvkov:

Uhlík 20 %, vodík 10 %, dusík, vápnik, fosfor, čo je spolu 99 % hmotnosti tela. Draslík, síra, chlór, sodík, železo a horčík predstavujú 0.7 %. Zvyšok sú stopové prvky (arzén, bróm, kobalt, lítium, nikel, selén, tálium, volfrám a atď.

Všetky tieto spomínané zákonitosti potom na seba nadväzujú a vytvárajú našu podvedomú štruktúru vnímania.

Človek ako svetelná bytosť má svoje vyžarovanie v závislosti od zdravotného stavu a štruktúry osobnosti rozvinutej v jednotlivých úrovniach. Vyžarovanie čakier potom dáva informáciu do elektromagnetického obalu aury. Naša aura má určitú frekvenciu, ktorá sa pohybuje a neustále sa mení v závislosti od činnosti, ktorú vykonávame. Ale máme aj svoje špeciálne nastavenie, našu vlastnú farbu vyžarovania. Ak naše nastavenie, ktoré nám bolo dané, a okolnosti, v ktorých sme sa ocitli s nami nekorešpondujú, cítime sa obyčajne v negatívnych polohách ako napätie, podráždenosť, nervozita, úzkosť, stres atď.

Ing.arch. Jarmila Dobríková